Sempte, Schinta, Sintawa ... | ||
---|---|---|
Svete malých obrnených fúzačov Šintava - slobodné (kráľovské) mesto Kremnické dukáty Veda, technika či nebodaj Sci-Fi |
História nie je nič iného ako fabula, na ktorej sa zhodla väčšina ľudí. (Napoleon Bonaparte) |
||||||||||||||||||
|
Pri hľadaní informácii o Anne Rosine som natrafil na zaujímavé čítanie. Bola to kniha vydaná v roku 1848 v Holandsku. Nebola to však jediná kniha, ktorá prekrútila historické udalosti. GESCHIEDKUNDIG WOORDENBOEK - 1848 GESCHIEDKUNDIG WOORDENBOEK [1] - HISTORICKÝ SLOVNÍK vydaný v Holandsku v roku 1848 sa na strane 129 a 130 odvoláva na uhorského šlachtica menom Ladislav TOROCZI alebo TUROTZI, ktorý sa vo svojej knihe Hungaria cum suis regionibus vydanej v Trnave roku 1729 popisuje udalosti v Šintave. Autorom by mal by Ladislav Turóci - náboženský spisovateľ, pedagóg, jezuita. [2] ale o tom až neskorej. Takže čo v tejto knihe nájdem? "... ongeloofelijke, en nogtans zeer waarachtige feiten, zoo als die van de gravin BATHORI, echtgenoote van zekeren graaf NADASTI , die, in het kasteel van Schenta, bij de Waag, op 7 mijlen afstands van Tirnau gelegen, meer' dan 900 meisjes aan hare schoonheid opofferde, daar zij zich op eene belachelijke wijze overtuigd hield, dat 'menschen - bloed aan de gelaatskleur eene zekere blankheid gaf, en die; tot eenen ouderdom genaderd, waarop de ijdelheid der vrouwen, ophoudt aanmatigingen te maken, met genöemde gruwelen niet alleen voortging, maar er zelfs vermaak in schepte, om het vleesch dier ongelukkigen te eten. Traoczi levert eena zeer schilderachtige beschrijving der onderaardsche gewelven van Schenta, waarin die gruwelen ten uitvoer werden gebragt. ..." Kniha je napísaná v holandčine, takže predkladám voľný preklad "... neuveriteľné, a napriek tomu veľmi skutočné fakty, ako že grófka Báthory, manželka grófa Nádašdyho, ktorý na zámku v Šinatve na Váhu, 7 míle vzdialenom od Trnavy sa nachádza. Viac 'ako 900 dievčat vo svojej kráse obetovala, pretože sa zameriava na jedno smiešne presvedčenie, že "ľudská - krv pleti dodá určitú belosť", ktoré priblížilo pohanské obdobie. (...) ktorý márnosť žien, zastaviť zásahy, aby sa zmieneným zverstvá prebiehala nielen ale aj zábava chválil sa mäsa jedenie zvierat nešťastníkov. Turóci priniesol veľmi malebný opis podzemných priestorov Šintavy, v ktorých boli zverstvá páchané." Obsah predošlých riadkov pôsobí neuveriteľne chaoticky. Autor sa odvoláva na zámok Šintava na rieke Váh 7 míľ od Trnavy. V tejto dobe však míľa mala veľmi široký rozsah. V niektorých prípadoch sa uvádza, že mohla mať 8 - 10 km. To by mohlo zodpovedať teoreticky aj polohe Čachtíc. Tie síce nie sú na rieke Váh ale s nimi je spojená Alžbeta Báthory. Na druhej strane je tu uvedená grófka Báthory a jej manželka grófa Nádašdy, ktorí žili na hrade Čachtice. Navyše počet obetí prevyšuje aj tie, ktoré mala Alžbeta Báthory na svedomí. Ako vidno autor uvedeného textu spojil dohromady dve historické udalosti a umiestnil ich do Šintavy. Ak si niekto v tej dobe uvedené informácie prečítal, musel mať dojem, že v Šintave žila žena, ktorá mala na svedomí 900 ľudských životov. DICTIONNAIRE HISTORIQUE - 1839 DICTIONNAIRE HISTORIQUE [3] - HISTORICKÝ SLOVNÍK vydaný vo Francúzsku v roku 1839 sa na strane 676 odvoláva na nám už známeho uhorského šlachtica Ladislava Turóciho. " ... des faits très-intéressants omis par plusieurs historiens; des anecdotes étonnantes, incroyables, et cependant très-vraies, telles que celle de la comtesse Bathori, épouse d’un comte Nadasti, qui, dans le château de Scheuta, situé près de Vagg, à 7 lieues de Tirnau , immola plus de 600 filles à sa beauté, ridiculement persuadée que le sang humain blanchissait le teint; et qui, parvenue à un âge où la vanité des femmes cesse d’avoir des prétentions, non-seulement continua ces horreurs, mais prit plaisir à manger la chair de ces infortunées. L’auteur fait une description très-pittoresque des souterrains de Scheuta où ces horreurs s'exécutèrent. ..." Kniha je napísaná vo francúzštine. Voľný preklad "... niektoré veľmi zaujímavé skutočnosti vynechané niekoľko historikov úžasných príbehov, neuveriteľných, ale veľmi skutočných, ako je to grófka Báthoryová, manželka grófa Nadasti, ktoré na zámku v Šintava, v blízkosti Váhu, 7 míľ od Trnavy, obetoval viac ako 600 dievčat kráse, smiešne presvedčená o tom, že ľudská krv bieli pleť, a ktorá dosiahla vek, kedy márnosť žien prestane mať nároky aj naďalej nielen tieto hrôzy , ale vzal potešenie jesť mäso týchto nešťastníkov. Autor tu veľmi malebné popisuje podzemie Šintavy, kde sa tieto hrôzy odohrali.." Osoby ako aj umiestnenie príbehu sú totožné. Jedine v čom sa informácie rozchádzajú je počet obetí. V tomto prípade ich je viac ako 600, čo zodpovedá čahtickej panej. Obe knihy čerpajú z toho istého zdroja. Ide o knihu Ungaris suis cum regibus compendio data od Ladislava Turóciho vydanú v Trnave v roku 1729. Autor Ladislav Toróci opisuje udalosti, ktoré sa mali odohrať na Šintavskom hrade pre takmer 100 rokmi (1600 - 1637). Uvedený text však vyvoláva pochybnosti o ktorú historickú udalosť v skutočnosti ide. Hrad je situovaný 7 míľ ( cca 10 km) od Trnavy na rieke Váh. Táto informácia zodpovedá skutočnosti. Problém je s postavou grófky Alžbety Báthoryovej a jej manžela Františka Nádašdyho. Tí sa na Šintavskom hrade nezdržiavali. (aspoň nie dlhodobo)
Aby sme zistili, kto vlastne skresľuje históriu, mení osoby, miesto a čas, je nevyhnutné pozrieť sa na pôvodnú verziu príbehu. Ungaris suis cum regibus compendio data - 1729 Čo teda na tému Alžbety Báthoryovej a jej manžela Františka Nádašdyho napísal Ladislav Toróci máme možnosť si pozrieť na scane tejto knihy. [5] Autor tu popisuje útrapy Heleny a Doroty ale aj iných obetí. Ich týranie ale aj pojedanie mäsa obetí. Na druhej strane sa tu stretávame s nejakým Jánom (Joannes) ale aj z Fickom (Ficzkonemque), ktorý je asi všetkým známy ako posluhovač Báthoričky. Ďalej sa tu stretneme s palatínom Jurajom Thurzóm. (Goergius Turzo). Následne sa dozvedáme, že Ficko, Helana a Dorota boli v 7. januára 1611 upálení. Alžbeta má na svedomí 600 ľudí a zomiera v domácom väzeni v roku 1614. Tento príbeh sa nachádza na stranách 189 - 193 knihy. Jedno mi v ňom však chýba. Nikde v pôvodnom texte som totiž nenašiel zmienku o tom, že by sa to malo odohrávať v Šintave. Zmienku o Šintave (Sentavia) nájdeme na str. 187 ale tá je previazaná s opisom Nitrianskej župy. Ak by sme vychádzali z tohto popisu, mohol by sa tento príbeh odohrávať na ktoromkoľvek z uvedených miest. Na uvedenej strane 187 nájdeme nasledujúci opis. Reliqua majorum gentium Oppida funt: Saflinium, Holicfium, Szeniezium, Nagyfeu Superius Tapolcsán, Verbovium, Cheitha, Sentavia, Sellya, Mocfonok , Sandorff, ad quae feri aut Arces adjacent, aut Castella. Čo vo voľnom preklade znamená: Zvyšky predchodcov miest sú: Saflinium, Holicfium, Szeniezium, Nagyfeu Superius Tapolcsán, Verbovium, Cheitha, Sentavia, Sellya, Mocfonok , Sandorff, v tesnej blízkosti voľnej prírody alebo hrady a pevnosti. Na záver by som iba poznamenal. Aj takto za dajú zmeniť dejiny. Takže neverte všetkému čo je niekde napísané. Ak sa tomu rozhodnete veriť, snažte sa to overiť aj z iných zdrojov. Zdroje
[1] GESCHIEDKUNDIG WOORDENBOEK; TE's IIERTOGENBOSCHB H J. J. ARKESTEYN EN ZOON. 1848 [2] wikipedia Ladislav Turóci [3] books.google.com DICTIONNAIRE HISTORIQUE, Raris 1839; str.676 [4] Ungaris suis cum regibus compendio data 1768 [5] Ungaris suis cum regibus compendio data vydané v septembri 1729 v Trnave, je potrebné prejsť na str. 189 |
|||||||||||||||||
© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2024 |
---|