Sempte, Schinta, Sintawa ... | ||
---|---|---|
Svete malých obrnených fúzačov Šintava - slobodné (kráľovské) mesto Kremnické dukáty Veda, technika či nebodaj Sci-Fi |
História nie je nič iného ako fabula, na ktorej sa zhodla väčšina ľudí. (Napoleon Bonaparte) |
|||||||||||
|
Na základe výpovedí svedkov sa pokúsim odhaliť čo pravdepodobne viedlo k inicializácii súdneho procesu s Annou Rosinou ako aj to, čoho sa táto žena dopustila. Pri svojej analýze vychádzam prioritne z práce ktorú publikoval András Komáromy už v roku 1897. Vyšetrovanie zločinov Anny Rosiny Listhiusovej nariadil 29.6.1637 uhorský palatín Mikuláš Esterházy. Čo ho však k tomuto kroku viedlo? Existuje viacero názorov, prečo bol tento súdny proces inicializovaný. Existujú názory, že v pozadí išlo o majetkové záujmy (palatína či dokonca kráľa). To, či palatín vyčkával na nejaký dôvod aby mohol začať stíhať Annu Rosinu preto posuňme do kategórie dohád a konšpirácií. Nasledujúce riadky nám prinesú dúfam, že akceptovateľnú odpoveď. Pripomeňme si, že Thurzovci už niekoľko generácií patrili medzi najbohatšie rody v Uhorsku. Po smrti svojho prvého manžela Stanislava Thurzu spravovala jeho majetok Anna Rosina. K majetkovému vysporiadania, dedičskému konaniu, prichádza až v roku 1629. V tom istom roku, údajne za záhadných okolností, zomiera jej druhý manžel Juraj Pongrányi. Majetok po Stanislavovi si rozdelili medzi sebou Anna a jej synovia Adam a Michal. Obaja synovia sú však v roku 1637 mŕtvi (Adam zomrel v roku 1635, Michal v roku 1636). Je nepravdepodobné, že by v priebehu roka prebehlo dedičské konanie. Navyše obaja Thurzovci zomreli bezdetní. Z toho dôvodu by sa dalo očakávať, že v roku 1637 tento majetok spravovala ich matka Anna Rosina. Aj keď Mikuláš Esterházy zastával post uhorského palatína na to aby mohol inicializovať tento súdny proces musel mať pádny dôvod. Nech bolo v pozadí čokoľvek, práve udalosti z roku 1637 mu poskytli dostatočný dôvod k tomuto kroku. Pokúsme sa nájsť odpoveď na túto otázku vo výpovediach vypočutých svedkov. Výpovede svedkov by som zaradil do niekoľkých kategórií. Svedkovia v svojich výpovediach používajú odpovede typu:
Väčšina odpovedí spadá do kategórie viem, viem povedať resp. počul som. Tých, ktorí použili spojenie počul som možno jednoznačne označiť za nepriamych svedkov. Horšie je to s tými čo používali spojenie viem alebo viem povedať. V tomto prípade nie je možné jednoznačne povedať, či o udalostiach iba počuli alebo boli ich očitými svedkami. K očitým svedkom, čiže tím, ktorí vypovedali videl som, je možné zaradiť aj tých, ktorí vo výpovedi uviedli, že ich pani zavolala, pani im prikázala … Čo prezradia výpovede Poznámka: Mená osôb sú uvedené v pôvodnom tvare, ako boli uvedené v zdroji, z ktorého vychádzam – po maďarsky. Takže najskorej je priezvisko a potom nasleduje krstné meno. Už prvý svedok Kovács Boldizsár nám čo to naznačí „ ... a v minulých dňoch pani Poghrány György zavolala ma k sebe a sťažovala sa mi na 'umretú starú pani, ktorá bola voči mne nepríjemná, nechala som ju nech ju udierajú a medzitým vbehla do komory, odtiaľ som ju dala vyniesť sluhom von, a slúžka ju potom strčila tak, že si hlavu uderila o skriňu alebo iné veci tak, že žena počula veľký buchot,' a takto zomrela slúžka šľachtičnej.“. Ako ste si asi všimli vo výpovedi sa nehovorí o Anne Rosine. Svedkovia ju v svojich výpovediach titulujú ako pani Poghrány György alebo madam Poghrány György. V ďalšom texte zostanem aj ja pri tomto historickom spôsobe titulovania.
Vrátame sa však k výpovedi. Vzhľadom na to, že sa jedná o prvého vypočutého svedka je zaujímavá formulácia „ v minulých dňoch “. Presný dátum výpovede síce nie je známy, ale s istotou možno povedať, že to bolo medzi 29. júnom a 4. júlom 1637. Zatiaľ nie je možné ani určiť kto bola táto slúžka a ani kedy zomrela. Ale práve formulácia „minulých dňoch“ by mohla naznačovať, že slúžka musela zomrieť niekdy v júni. Už výpovede ďalších svedkov nám to upresnia. Svedkovia sa zhodujú v jednom, k udalosti prišlo v predvečer „ svätého Ivana“. To nám už dáva jasnejšiu predstavu kedy sa táto hrozná udalosť odohrala. Predvečer „svätého Ivana“ je na Slovensku známy ako predvečer „svätojánskej noci“ či „letný slnovrat“. V tomto okamihu môžeme povedať, že slúžka s veľkou pravdepodobnosťou zomrela 23. alebo 24. júna 1637. Svedkovia nám toho vo svojich výpovediach prezradia podstatne viac. V zápätí sa dozvedáme kde sa táto udalosť odohrala i ako sa volala táto slúžka. Bessenyi Szabó Miklós vypovedal: „Na vlastne oči v Pustých Sadoch som videl, že vo dvore mojej panej Poghrány György, že stará žena menom Magdaléna, ktorú bili vybehla na ulicu ...“. Vychádzajúc z výpovedí mnohých svedkov môžeme s istotou povedať, že poslednou obeťou Anny Rosiny bola jej slúžka Magdaléna, ktorá prišla o život v Pustých Sadoch. Ako sa dozvedáme z výpovedí viacerých svedkov, Magdaléna vybehla na ulicu a následne ju nechala pani priviesť naspäť do domu. Tak isto ju veľa obyvateľov videlo mŕtvu. Ututlať niečo takéto bolo tým pádom nemožné. Smrť Magdalény spustila proces voči Anne Rosine. Pravdepodobne to bola tá povestná posledná kvapka do pohára na ktorú sa čakalo. Niečo nám naznačuje vo svojej výpovedi Magdalénina dcéra Judita. „Keď sme počuli o smrti našej mamy v Pustých Sadoch na dvore pani Poghrány György, tak sme tam išli vypýtať si zavraždené telo našej mamy, ale hlohovský a pustosadský preidikator a Fejérváry János nás obstali a vyhrážali sa nám tým, že keď zoberieme mŕtve telo mamy, že cisár nás potrestá a urobíme svätej cirkvi hanbu, ale aj tak sme si pýtali jej telo, ale menovaní nás chytili za ruky a nepovedali, čo chcú ani my sme nevedeli, čo chcú, ale sme dúfali, že nám dajú telo a potom vošli k panej a za chvíľu vyšli a povedali, že pani z dobrej vôle nám dá 100 Forintov (dukátov, zlatých) v hotovosti, v hodnote 100 Forintov (dukátov, zlatých) dobytok a 100 meríc pšenice. Zoberte si to, lebo ste chudobní ľudia a ak by ste chceli niečo začať, nikdy to neukončíte, lebo nemáte dôkazy, že vaša mama zomrela rukou panej alebo rukami čeľadníkov.“ Ďalej sa z výpovede dozvedáme, že si nič nezobrali a že nebudú pani žalovať. Jej výpoveď dopĺňa ďalší svedok „ ... a pani hneď z jej dobrej vôle dala 100 Forintov (dukátov, zlatých) v hotovosti a v hodnote 100 Forintov (dukátov, zlatých) dobytok a 100 meríc pšenice, že sa nebudú dcéry s ňou nikdy súdiť kvôli smrti Magdalény ale o tom nehovorili že náš palatín alebo jeho žena nepodajú žalobu.“ Myslím si, že tieto výpovede dávajú jasnú odpoveď na to kto a prečo spustil proces. V tomto momente neviem na základe čieho podnetu sa k tomuto kroku palatín odhodlal. Neoverené zdroje uvádzajú, že Magdaléna údajne pochádzala zo zemianskej rodiny na rozdiel od ostatných obetí. Ako bolo už vyššie uvedené vyšetrovanie nariadil 29.6.1637 uhorský palatín Mikuláš Esterházy. Medzi smrťou Magdalény a začatím vyšetrovania tak ubehlo doslova len pár dní. Preto aj vypočutí svedkovia museli mať tieto hrozné udalosti ešte čerstvé v pamäti. Postupne sa z výpovedí svedkov začína vynárať temný život Anny Rosiny posledných rokov. Pribúdajú ďalší mŕtvi a zmrzačení ľudia a spojenie Anny Rosiny s bosoráctvom. Zdroje:
[1] Magyar Történelmi Tár – 3. sorozat 20. kötet – 1897, András Komáromy, 1897
[2] PROCESY S BOROSKAMI V NITRIANSKEJ A BRATISLAVSKEJ STOLICI V 16.-18. STOROČÍ, Tünde Lengyelová, v ROČENKA ŠTÁTNEHO ARCHÍVU V BRATISLAVE POBOČKA ŠAĽA, Štátny archív v Bratislave, pobočka Šaľa, Šaľa 2005, str. 20 |
||||||||||
© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2024 |
---|