Mnohým z nás sa pri spojení Svätý Antonínko vybaví torzo sochy stojacej desaťročia pri poľnej ceste smerom na Vinohrady nad Váhom. Pred 50-imi rokmi stála niekoľko metrov od tejto cesty vpravo - v poli. Čas a zosuvy pôdy spôsobili to, že dnes sa nachádza od cesty vľavo v húštine medzi stromami a ak o nej človek nevie tak si ju tu ani nevšimne.

Prvotná príprava

Konečne prechádzame od myšlienky k skutkom. Máme pred sebou prípravné práce potrebné na následný presun sochy pod strechu. O stave starej sochy povedia niečo priložené fotografie. To čo z pôvodnej sochy zostalo bolo zapadnuté v pôde a pomaly ale iste sa to nakláňalo. Zo zvyška postavy sa v roku 2012 kus odlomil. Našťastie sa nestratil ale zostal na mieste. Môžete si ho všimnúť opretý o podstavec na ľavej strane.

Sv. Antonínko (svätý Anton Paduánsky) [1] - ako asi táto socha mohla vyzerať? Túto otázku si položilo asi veľa z vás. Tiež som v tom nemal jasno kým mi to nevysvetlili ľudia znalí problematiky.

Predstavu o tom ako socha mohla pôvodne vyzerať nájdeme na ceste na Vinohrady nad Váhom [2]. Ak ideme zo Šintavy, tesne pred dedinou na pravej strane pri ceste stojí socha - stĺp sv. Apolónie (Apolény).

Pôvodne som začínal dokumentovať aktivity okolo sv. Antonínka ( sv. Antona). Ale nie len on je na starých mapách. Pokúsim sa tu priniesť informácie aj o ostatných krížoch, stĺpoch a kaplnkách v Šintave a blízkom okolí. Keďže Vinohrady nad Váhom boli až do roku 1953 súčasťou Šintavy budú tu zachytené aj objekty nachádzajúce sa na území tejto obce.

Na základe našej žiadosti finančnú podporu pri obnove sochy sv. Antonínka bolo prevedené odborné posúdenie tejto sochy. Posudok vypracoval Mgr. Jozef Urminský riaditeľ múzea v Hlohovci. Nasledujúce riadky prezentujú jeho hodnotenie.

Po presťahovaní podstavca, stĺpa a torza sochy do bezpečia sme na základe povolenia Krajského pamiatkového úradu v Trnave preskúmali miesto umiestnenia sochy.

V článku Zachráňme sochu Sv. Antoninka - kam smerujeme píšem, že v roku 1867 sa pod sochou sv. Antonínka nachádzal prístav. Ale kde v tej dobe táto socha skutočne stála? Na mape z roku 1785 bola zakreslená približne v týchto miestach ale ak zoberieme do úvahy zosuvy pôdy tak môžem s určitosťou tvrdiť, že to nebolo na mieste kde stal donedávna.

(Po) dajme ruku sv. Antonínkovi aby to celé malo hlavu a pätu.

Vyzerá to tak, ako by sa aktivity okolo záchrany sv. Antoninka vytratili. Na to aby sa dalo pokračovať bohužiaľ chýbajú tri veci: „panáze, peníze, peňeži“. Naše doterajšie pokusy o ich získanie z fondov boli neúspešné.

Prešli viac ako štyri roky od okamihu, keď sme sa začali zaujímať o osud tejto sochy. Socha, ktorá nikomu nepatrí, nikomu nechýba a stála na hranici odchodu do zabudnutia sa začína prebúdzať k životu. Ako bájny vták Fénix povstala z prachu. Konečne má po dlhej dobe hlavu a pätu.

Po mnohých rokoch sa sv. Antonínko mohol pozrieť na svet okolo seba. Nie na pôvodnom mieste ale v kostole. Za dobu od jeho vzniku sa toho veľa zmenilo. Ale v duchu: „(Po) dajme ruku sv. Antonínkovi aby to celé malo hlavu a pätu.“ sa vďake podpore ľudí podarilo realizovať ďalší krok pri záchrane tejto sochy. Keď sa podarí získať potrebné finančné zdroje umožníme sv. Antonínkovi presun na podstavec, na ktorom stál dlhé roky. Tentokrát však v obci, aby nebol neustále ohrozovaný zosuvom pôdy.