Sempte, Schinta, Sintawa ... | ||
---|---|---|
Svete malých obrnených fúzačov Šintava - slobodné (kráľovské) mesto Kremnické dukáty Veda, technika či nebodaj Sci-Fi |
História nie je nič iného ako fabula, na ktorej sa zhodla väčšina ľudí. (Napoleon Bonaparte) |
|||||||||||
|
Na základe našej žiadosti finančnú podporu pri obnove sochy sv. Antonínka bolo prevedené odborné posúdenie tejto sochy. Posudok vypracoval Mgr. Jozef Urminský riaditeľ múzea v Hlohovci. Nasledujúce riadky prezentujú jeho hodnotenie. Plastika nesie v miestnom povedomí označenie – Sv. Antonínko, pričom ide o všeobecne známu historickú a kultúrnu pamiatku z obdobia neskorej renesancie, ktorá však nie je zapísaná v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenska. Samotná socha sa skladá z masívneho kamenné na vrchu profilovaného sokla (podstavca) zo sivého zlepenca. Naň nasadá samostatná časť toskánskeho stĺpa zhotoveného z bledšieho sivého, pomerne kompaktného pieskovca. Stĺp je čiastočne v hornej časti zničený. Oba segmenty sú dnes zložené pod prístreškom farského úradu v Šintave. Samotné torzo plastiky zhotovené z pledosivého kompaktného pieskovca o veľkosti cca 50 cm je dočasne deponované v Šintave. Tvorí ho spodná časť plastiky – odevu muža s riasením mníšskeho habitu a naznačenými chodidlami. Plastika je v mieste trupu useknutá, pričom horná časť sochy je v súčasnosti nezvestná. Kameň je čiastočne zvetraný. Ulomená časť plastiky má zaoblené lomové časti z čoho zreteľne vyplýva, že socha bola dlhší časť zničená a dlhodobo vystavená vonkajším poveternostným a klimatickým podmienkam. Súdiac podľa vzhľadu zachovanej časti torza plastiky, stĺpa a sokla datujeme predmetnú sakrálnu plastiku aj s podstavcom do obdobia záveru 16. až prvej štvrtiny 17. storočia. Tradícia o tejto prícestnej soche, ktorá sa pôvodne nachádzala vedľa poľnej cesty zo Šintavy do Vinohradov nad Váhom hovorí, že v čase tureckej okupácie (Horného Uhorska) Slovenska od 50. rokov 17. storočia a najmä v rokoch 1663 - 1683 bola zničená tureckým vojakom, ktorý ju šabľou údajne rozťal. Z plastiky nie je možné posúdiť, či bola naozaj zlomená úderom ostrým alebo tupým predmetom, či jednoducho pádom z podstavca. Rovnako nie je viditeľné, že by bola socha neskôr opravovaná.
Torzo tejto sakrálnej plastiky však predstavuje pre dejiny regiónu významný relikt s odkazom na uctievanie sv. Antona v 16. a 17. storočí, ktorý býva stvárňovaný práve na prícestných sochách v chotároch miest a obcí. Z daného posúdenia sakrálnej pamiatky navrhujeme jej obnovu spôsobom, kedy bude vrchná časť sochy domodelovaná a následne vytvorená forma celej sochy, do ktorej bude odliata z umelého kameňa jej presná replika. Originál s domodelovanou časťou odporúčame ponechať v priestoroch, ktoré ju budú chrániť pred vonkajšími vplyvmi a mechanickým poškodením. Do exteriéru odporúčame osadiť originál sokla, stĺp a repliku sochy sv. Antona.
Na základe vyjadrenia odborníka je socha o viac ako 100 rokov staršia ako sa nám to javilo na začiatku. S veľkou pravdepodobnosťou tu stála už v čase tureckých nájazdov a možno že to, čo sme počúvali od starých rodičov, že sochu preťal mečom turecký vojak, sa naozaj zakladá na pravde. |
||||||||||
© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2024 |
---|