horuseye.sk Sempte, Schinta, Sintawa ... horuseye.sk

Svete malých obrnených fúzačov   Šintava - slobodné kráľovské mesto   Kremnické dukáty   Veda, technika či nebodaj Sci-Fi

Sv. Antonínko
História
Mapy
Ž. Luxemburský
Anna Rosina

Napíšte mi

21491 
Vavro Brezina – Šintavský pirát alebo Novinárska kačica?Aktualizacia: 15.08.2015 

Na Šintavské piráta ma upozornil jeden známi. Musím sa priznať, že som o ňom nikdy predtým nepočul a tak som sa pustil do pátrania. Prvotnú informáciu som našiel v Šintavskom spravodaji z mája 2010. [1] Nasledujúce riadky prinášajú prepis väčšej časti publikovaného text.

Mali sme piráta
Áno, a predstavte si, pochádzal zo Šintavy! Nuž táto zaujímavá skutočnosť je opísaná v materiáloch Francúzskeho námorného múzea v Paríži. Námorná loď briga s pôvodným menom Royal Caroline a vyrobená v polovici 15. storočia v anglickom Doveri, skončila v rukách jediného slovenského piráta. Ako uvádza tento zápis, pirátskym kapitánom na tejto lodi bol Slovák, Vavro Brezina zo Šintavy, známy pod pirátskym menom Ollonais. Na prácu plavčíka na francúzskej obchodnej lodi sa dal najať v Istanbule. Po povstaní z lode utiekol. Loď ukradol v prístave Marseille, kam utiekol s niekoľkými trestancami z galejí na francúzskych ostrovoch. Ukoristenú loď Ollonais pomenoval Sajtan, čo znamená diabol. S jediným slovenským pirátom sa vraj vôbec nevyplatilo žartovať. Niekoľko rokov vyčíňal so svojou bandou v Karibiku. Prepadávali lode, zabíjali ženy a deti. Lúpili zlato, drahokamy, šperky. Ollonais bol veľmi surový. Napadnuté lode piráti vyrabovali, potom zapálili a potopili. Napokon si na jeho loď počkali pri Korytnačom ostrove dve anglické vojnové fregaty. V historických záznamoch sa spomína, že mu tam pri prestrelke delová guľa odtrhla hlavu. Predtým však stihol jednu fregatu potopiť a druhú poškodiť.

Autor článku čerpal informácie z článku Jediný pirát v dejinách Slovenska uverejneného na webe. [2]

Ďalšie zdroje nám čoraz viac približujú túto osobu. Rozhovor s autorom tohto príbehu nájdeme v denníku Sme [3] . O vystavení lode patriacej tomuto pirátovi nájdeme informáciu v Seredských novinkách [4] zo septembra 2005. Ďalšie aj keď často iba útržkovité informácie nájdeme na stránkach [5] [6] [7].

A tak sa nám postupne začne príbeh dopĺňať o ďalšie informácie a Vavro Brezina sa vynára z nad hladinou. Pozrime sa na to, čo sa o tomto pirátovi môžeme z týchto zdrojov dozvedieť.

Vavro Brezina (pochádzal zo Szintay) sa v roku 1468 dostal ako pomocník obchodníka do tureckého Istanbulu. Na tomto mieste chcem upozorniť na skutočnosť, že toto je jediný rok, s ktorým sa môžeme v tomto príbehu stretnúť. Ďalej sa dozvedáme o tom ako sa zúčastnil vzbury na francúzskej lodi, ako sa dostal na galeje, skadiaľ sa mu podarilo utiecť. Následne po úteku z galejí v Marseille ako už vieme ukradne anglickú loď Royal Caroline. K dispozícii máme aj popis tejto lode, na ktorej brázdil moria. Čo je však y môjho pohľadu podstatné, sú informácie kadiaľ sa na svojich cestách pohyboval. Je to Karibik a Korytnačí ostrov. Práve tieto informácie stavajú celý príbeh Šintavského piráta v mojich očiach mimo realitu. Pozrime sa na to – PREČO!!!

Píše sa rok 1468. Hovorí vám to niečo? Ak áno gratulujem a zvyšok článku môžete vynechať. Alebo radšej si ho prečítajte. Aspoň si budete môcť urobiť názor na kvalitu informácií prezentovaných v médiách. Dôležitá je bombastická správa, overenie si historických faktov je pravdepodobne nepotrebné.

Tak si to pre istotu zopakujme. Píše sa rok 1468. Vavro Brezina sa pohybuje niekde v Istanbule a nasadá na francúzsku loď. Tu prebehne vzbura. V nedefinovanom časovom horizonte sú vzbúrenci chytení a deportovaní do vezenia na ostrovoch. Koľko mohlo prebehnúť od vzbury po deportáciu odsúdencov na ostrov? Rok, dva. Ak by to boli dva roky tak sa nachádzame v roku 1470. Ťažko odhadnúť akú dobu strávil ako odsúdenec na tomto ostrove. Ale povedzme nech sú dva až päť rokov. Takže Royal Caroline mohol Vavro Brezina ukradnúť v Marseille niekedy okolo roku 1475. Nech mal smolu a na ostrove bol o päť rokov dlhšie. V tom prípade sa musíme presunúť do roku 1480.

Tu sa však vynára ďalšia nezrovnalosť. Galeje – ostrov alebo loď? Bol Vavro Brezina umiestnený na nejakom ostrove alebo bol prikovaný reťazami k lodi na ktorej spolu s ostatnými odsúdenými musel veslovať? Keďže bol chytený francúzskou armádou iste bol odsúdený podľa platných francúzskych zákonov. V tejto dobe boli vážni zločinci často umiestňovaní na lode - galeje. Tu boli prikovaní k lodi ako som už napísal vyššie. Keďže množstvo členov „nedobrovoľnej“ posádky tvorili väzni, zvykli sa tieto lode nazývať plávajúcim väzením. Ťažko povedať ako dlho dokázali trestanci na takejto lodi prežiť. Neviem si predstaviť, že by to bolo päť či nebodaj desať rokov. Takže ak bol Vavro na takejto lodi bol útek pre neho vyslobodením. V tom prípade sa musel lode Royal Caroline zmocniť oveľa skorej.

Píše sa rok 1475 - 1480 a Vavro Brezina alias Ollonais brázdi na lodi Royal Caroline alias Sajtan moria v oblasti Karibiku. Už vám to dochádza. Je rok cca 1475 - 1480!!! Krištof Kolombus ešte netuší že 12. októbra 1492 objaví Ameriku. Veď iba presvedčenie španielskej kráľovnej aby financovala jeho cestu do Indie mu trvalo päť rokov. Následne sa Krištof Kolombus do tejto oblasti vracia v rokoch 1493 – 1496, 1498 – 1500 a 1502 – 1504. Napriek tomu tu Vavro Brezina prepadáva lode v Karibiku už okolo roku 1475 – 1490 a je prenasledovaný anglickými loďami.

Neviem koľko mohol mať Vavro Brezina rokov keď opúšťal rodnú Šintavu. Povedzme niekde medzi 15 – 20. V tomto prípade sa narodil okolo roku 1450. Takže v dobe keď sa plaví do Karibiku má cca 40 rokov.

Presuňme sa teraz na miesto, kde jeho kariéru ukončili anglický vojaci. Podľa autora príbehu o Šintavskom pirátovi to bolo na Korytnačom ostrove – v španielčine Isla La Tortug v dnešnej dobe patriaci Venezuele. Tento ostrov objavil španiel Alonso de Ojeda spolu Amerigom Vespuccim počas plavby do južnej Ameriky až v roku 1499.

Znovu narážam na časový problém. Ak by sa mal Vavro Brezina pohybovať v týchto končinách, musel by sa v oblasti Karibiku pohybovať aj po roku 1499 čiže by tu prežil pomaly 20 rokov svojho života. Ak tu naozaj strávil minimálne 20 rokov svojho života neviem si predstaviť čo tu robil. Pritom nám v hore uvedených článkoch popisujú jeho pobyt v tejto oblasti nasledovne:
So svojimi ľuďmi niekoľko rokov vyčíňal po celom Karibiku. Lúpili, napádali iné lode, vypaľovali pobrežné osady, vraždili deti i ženy, pričom ich najväčším úspechom boli úlovky drahokamov, zlata, striebra a iných drahocenností.
Podľa mňa v tejto dobe a v lokalite nemal koho prepadávať. Iba že by domorodé obyvateľstvo. Navyše prvé anglické lode sa tu začínajú objavovať oveľa neskoršie. Ak by mala nejaká anglická posádka zabiť Vavra v boji, tak by bojovala s mužom, ktorý by mal minimálne sto rokov.

Ak vychádzam historicky doložených údajov, sú pohyb a popisované aktivity Šintavského piráta v Karibiku v danej dobe v rozmedzí rokov 1470 - 1500 nereálne.

Pozrime sa na tohto piráta z iného uhľa pohľadu. Prezradí nám niečo o Vavrovi Brezinovi jeho pirátske meno alebo meno lode ktorú ukoristil?

Pirát menom Ollonais

Nájsť tohto piráta nie je problém. Ide o skutočnú historický postavu. Ak veríme tomu čo nám ponúkne internet tak sa pod aliasom Ollonais s veľkou pravdepodonosťou bude skrývať François l'Olonnais vlastným menom Jean-David Nau. Tento francúzsky pirát sa narodil v roku 1635 a pôsobil roky v oblasti Karibiku. Viedol mnohé boje so španielskymi, nie anglickými vojakmi. Všeobecne ho pokladali za neuveriteľne krutého. Zomrel okolo roku 1668 ale jeho smrť vôbec nezodpovedala povesti krutého pirátskeho kapitána. Údajne ho zjedli domorodci. François l'Olonnais zomrel 200 rokov po tom, čo Vavro Brezina opustil rodnú Šintavu. O tomto pirátovi nájde množstvo informácií na webe [8], [9], [10] ale napr. aj v knihe od českého autora Václava Moravca [11]. Reakciu pána Moravca na Šintavského piráta si môžete prečítať pod článkom Jediný pirát v dejinách Slovenska [2].

Royal Caroline

Je meno lode ktorú sa podarilo Vavrovi Brezinovi údajne ukoristiť v Marseille. Ak sa pokúsime nájsť tuto loď v historicky doložených dokumentoch zistíme, že loď s týmto menom bola vyrobená v roku 1749. Išlo o jachtu a nie o brigu. Pre svoju manželku kráľovnú Karolínu je nechal postaviť anglický kráľ Juraj II. V roku 1761 bola táto loď premenovaná na Charlotte, neskorej na Royal Charlotte. Inú loď s týmto názvom sa mi nepodarilo nájsť, aj keď sa ponúka možnosť v podobe lode Carolina. Išlo o jachtu postavenú v roku 1716. [12] Aj keď sa mená lodí z času na čas opakovali, ďalšia loď s takýmto menom sa v zozname viac ako 13000 lodí vyrobených v Anglicku nenachádza. Žiadnu loď s takýmto názvom som nenašiel ani v zozname potopených lodí v 15. a ani v 16. storočí. [13] [14] Tak isto sa v týchto zoznamoch (potopených lodi) nenachádza ani loď s menom Sajtan.

Môžu nám ešte niečo o tejto lodi prezradiť informácie publikované v pôvodných článkoch? Myslím si že áno. Podľa autora išlo o loď typu briga [16]. Tento typ lode boli veľmi populárny v 18. a 19. storočí. Objavuje sa síce už v 16. storočí [15] ale v tejto dobe bol náš pirát s najväčšou pravdepodobnosťou dávno mŕtvy. Taktiež je ťažké uveriť, že by sa mu podarilo ukradnúť typ lode, ktorý v jeho dobe neexistoval.

Doterajšie pátranie naznačuje, že príbeh o šintavskom pirátovi nebude založený na pravde. Ako sa vraví „Topiaci sa aj slamky chytá“. Tak som sa chytil toho čo mi tu ešte zostalo. Podľa autora pôvodného príbehu je táto zaujímavá skutočnosť opísaná v materiáloch francúzskeho námorného múzea v Paríži [17]. Ak sa chcem dopracovať k pravde, musím sa obrátiť na inštitúciu, ktorá poskytla tieto informácie aj pôvodnému autorovi príbehu. Na stránke venovanej výskumu [18] je k dispozícii kontakt na pracovníkov, ktorí môžu poskytnúť pomoc. Tak som sa na nich obrátil emailom a netrpezlivo som očakával odpoveď. Tá bola rýchla. Od kompetentných zamestnancov múzea som obdržal nasledujúcu odpoveď.

odpoved Paris

Odpoveď z múzea potvrdzuje moje pochybnosti. Meno Vavro Brezina im nič nevraví. Dokumentáciu k lodi nevlastnia, nakoľko ide o anglickú loď. Opätovne sa otvára otázka: Vavro Brezina – Šintavský pirát alebo Novinárska kačica? Doterajšie pátranie naznačuje, že ide skorej o druhú možnosť.


Zdroje



© corycats.sk - horuseye.sk 2012 - 2020